Áno, chcem!

Postre zamerané na študentov pre klienta Prvá stavebná sporiteľňa sú už trochu staršie (majú až štyri mesiace). Za tento rok je to však práca, ktorá vo mne stále rezonuje najviac. Vyrobil ich náš nový kolega Mykola, ktorý je skvelý grafický dizajnér, špecialista na plagáty, má tonu zahraničných ocenení, ale hlavne je aj milý a skromný človek – aspoň z toho mála, čo povie. Obrazy na plagátoch pre Prvú stavebnú sporiteľňu nie sú žiadna montáž ani 3D model. Mykola tie veci reálne vystrihol z papiera a nafotil. Myslím, že bronzový klinec to dostalo zaslúžene. Ale aby som sa nehral na vševedka – iba nedávno som si uvedomil, že to na tom červenom je vlastne vaňa. Brzda. V neposlednom rade sú tie plagáty pre mňa príjemnou spomienkou na moje malé copywriterské dobrodružstvo. Bol to zrejme môj prvý a jediný text bez akýchkoľvek pripomienok od kolegov alebo od klienta.

Nerovná hra

Pokoj, nejdem písať o Game of Thrones. Bude o tejto peknej reklame od televízie ESPN – konkrétne na jej portál ESPNW, ktorý sa špecializuje na ženský šport. Ja nie som nejaký super športovec, ani veľmi šport nesledujem (s výnimkou OH, TdF alebo MS čohokoľvek s účasťou našich). Ale tieto printy sa mi naozaj páčia. Prečo? Pretože mám rád grafy, infografiky a podobne – a toto je presne ono. Jednoduchá exekúcia, ktorá zrozumiteľne komunikuje správu o nerovnosti medzi ženským a mužským športom. Nerovnosti v investíciách, nerovnosti v mediálnom priestore, nerovnosti v odmenách pre víťazov turnajov. Túto tému isto poznáte zo správ – už dlhšiu dobu sa diskutuje o tom, že ženy a muži na rovnakých pozíciách nemajú rovnaké platové ohodnotenie alebo nemajú rovnaké zastúpenie v manažmentoch firiem a parlamentoch/vládach krajín. ESPN nám pripomína, že inak tomu nie je ani vo vrcholovom športe. Nemám to až tak napozerané, ale keď sa zamyslím, aký obrovský mediálny priestor sa venuje súťažiam ako napríklad Liga majstrov, Tour de France alebo Formula 1, mám dojem, že ich ženský ekvivalent ani nejestvuje. Neviem, či jestvuje. Verím, že áno.

Jedlo z prášku

Chcel by som žiť zdravšie (to asi väčsina ľudí). Ale veľmi sa mi nedarí, robím to polovičato a nekoncepčne. Pri stravovaní mám svetlé chvíľky aj temné momenty. Nedávno som objavil vec, ktorá ma nadchla. (Mimochodom, dostalo sa to ku mne cez online reklamu, takže tie bannery predsalen na niečo budú.) Jedná sa o jedlo v prášku, všeobecne sa označuje aj ako soylent. Nie je to diéta, kúra ani športová výživa. Je to v podstate obyčajné jedlo vo forme prášku – niečo ako vesmírna strava. Pre ľudí, ktorí nemajú čas, nestíhajú, nechce sa im… čiže pre mňa. Vyrába sa z reálnych surovín – zelenina, ovocie, semená, orechy, všetko.  A celé je to zmixované tak, aby to obsahovalo všetku výživu, ktorú potrebujete v odporúčanej dennej dávke (energia, sacharidy, tuky, bielkoviny, minerály, vitamíny).

Možno si poviete, že to je nezmysel a prečo by mal niekto jesť prášok namiesto normálneho chutného jedla. Čiastočne súhlasím. Mojím cieľom samozrejme nie je, aby som fungoval iba na vesmírnej strave. Ale keď prídem večer z práce, vo väčšine prípadov nemám chuť pripraviť si niečo normálne, takže len vyžieram chladničku a špajzu. Jedlo v prášku je v mojom prípade teda lepšou voľbou ako kraviny typu soletky, chrumky, bonbóny, kola… Podobné je to aj ráno. Ja ráno niekedy (nikdy) nestíham. Soylent mám pripravený aj zjedený za 5 minút. Radšej si teda dám prášok, ako by som z domu odišiel hladný.

Keďže som trochu prepnutý, vo všetkom, čo kupujem, musím mať dokonalý prehľad trhu a potom si na základe toho vyberiem ten správny produkt. Teraz to nie je inak. Pri svojom online prieskume som zistil, že takéto veci robí asi päťdesiat výrobcov v Európe a Severnej Amerike. Teraz som teda vo fáze testovania vecí, ktoré sa dostali na môj shortlist. Zatiaľ som vyskúšal jeden český (ten bol super), dva holandské (jeden hnusný, druhý fajn) a tento týždeň prišiel zase nový (megazdravý komplet natur). Je to trochu zdĺhavé, lebo nie všetci ponúkajú ochutnávkové balíčky. Preto si objednávam minimálne balenie, čo je väčsinou jedlo na jeden týždeň (za predpokladu, že by ste nejedli nič iné) – toto mi vydrží asi mesiac. Ak vás to náhodou zaujalo, pokojne napíšte, rád sa podelím o detaily 🙂